Prevažne všetky sklené odpadové materiály môžu byť druhotne využívané. Likvidácia skla je v súčasnosti robená skládkovaním alebo recykláciou. V porovnaní s ostatnými druhotnými surovinami odpadové sklo ponúka výborné až priam ideálne fyzikálne a chemické vlastnosti pre druhotné zužitkovanie. Ide o to, že zrecyklované odpadové sklo ako výsledný produkt recyklácie (tzv. sklený piesok) vstupuje znovu do výroby ako druhotná surovina, bez toho aby stratil akúkoľvek vlastnosť, ktorá by znížila jeho úžitkovú hodnotu. Tak vlastne môže sklo cirkulovať donekonečna. Odpadové črepy po spracovaní môžu nájsť uplatnenie nie len na výrobu nového skla ale aj vo využití na výrobu sklenej vlny a sklených vlákien vo forme izolácií, výrobu penového skla s výbornými tepelno-izolačnými vlastnosťami, na výrobu tvrdeného kameňa používané ako vysoko kvalitné interiérové obklady a.i. Samozrejme technologicky ide o náročný proces, na ktorého vybudovanie a udržiavanie je treba vynaložiť značné finančné prostriedky.
Recyklácia skla má v spoločnosti vo všeobecnosti dvojaký význam:
ekonomický
ekologický
Vo väčšine vyspelých krajín, kde je miera recyklácie skla vyššia sa tieto dva významy navzájom prelínajú a sú neoddeliteľné nakoľko vyspelá spoločnosť si uvedomuje dôležitosť starostlivosti o životné prostredie. Miera recyklácie skla je preto vysoká a dosahuje cez 85% v pomere k vytvorenému sklenému odpadu. Z najnovších prieskumov vyplýva, že závisí najmä na vedomostiach o životnom prostredí a vzdelanostnej vyspelosti ekonomiky. Miera recyklácie nie je až tak citlivá na cenu za tieto služby. V menej rozvinutých ekonomikách prevláda skorej ekonomický motív recyklácie (ušetrenie finančných prostriedkov na likvidáciu odpadu), ktorý tvorí jej hnací motor. V takýchto krajinách sa vykazuje nižšie percento zhodnotenia skla.
Recyklácia a likvidácia špeciálneho skla
Medzi špeciálne sklo zaraďujeme akokoľvek upravené sklo, ktoré sa líši od veľkosériovej výroby svojimi požadovanými vlastnosťami a použitím. Obyčajné veľkosériové sklo môžeme na špeciálne upraviť mechanicky alebo chemicky. Pri chemickej úprave sa pridáva do sklárskeho kmeňa látka, ktorá sa v procese tavby skloviny naviaže zväčša vo forme oxidu na základné sklárske suroviny. Táto látka následne dodá požadované vlastnosti sklovine (farebnosť, mäkkosť, priehľadnosť...). Zmenu fyzikálnych vlastností dosiahneme napríklad nanášaním tenkých vrstiev, vlepovaním, zahrievaním... takto vznikajú moderné aplikácie skla napríklad v elektrotechnike a letectve.
Pri recyklácii špeciálnych skiel treba akoby spätne odobrať vlastnosti a látky, ktoré boli pridávané za účelom jeho špeciálnej aplikácie. Odstraňujeme ich takisto mechanicky alebo chemicky prípadne v reci za vysokých teplôt. Po odobratí týchto vlastností vzniká štandardné sklo, ktoré je plne recyklovateľné a vhodné na použitie ako vsádzka pri výrobe nového skla. Bohužiaľ stáva sa, že niektoré nežiadúce prímesi skla dnešnými technológiami ešte nevieme ekonomicky odstraňovať, a preto sa stále niektoré špeciálne sklá skládkujú. Dopúšťame sa tak obrovskému plytvaniu primárnych surovín, keď si uvedomíme fakt, že recyklácia skla je proces veľmi ušľachtilý nakoľko pri výrobe skla zo sklených črepov ušetríme až 1/4 primárnych sklárskych surovín, (piesku, sódy, vápenca), 43% energie a značne znížime vylučovanie oxidu uhličitého (CO2) do ovzdušia.
